História

Mestská knižniča Kysucké Nové Mesto

O zriadení obecnej knižnice v KNM hlasovalo prvýkrát obecné zastupiteľstvo 3. septembra 1924. Je tak uvedené v zápisnici zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva číslo 6/1924. Pod bodom 8 (2547/1924) bolo prejednávané jej zriadenie na základe príslušných zákonov a nariadení. Zastupiteľský zbor rozhodol, že obecnú knižnicu nezriadi, lebo obyvateľstvo má k dispozícii dostatok knižníc: knižnica odbočky Matice Slovenskej, knižnica spolku slovenských akademikov Kysučan, knižnica telocvičnej jednoty Orla, knižnica telocvičnej jednoty Sokola a školská knižnica. Za zriadenie hlasovali iba navrhovatelia Augustín Bartík, Robert Kosljar, Ján Sovík a Pavol Unucka. Druhý pokus sa uskutočnil 11. mája 1925. Uvádza to zápisnica zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva č. 3/1925 v bode 8 (1238/1925), jej prepis nájdete v prílohe. Druhý pokus už bol úspešný a knižnica bola zriadená v priestoroch MO Matice slovenskej a za knihovníčku bola zvolená učiteľka Mária Adamková.

Zápisnica spísaná 9. marca 1937 na mimoriadnom zasadnutí obecnej rady v bode 2 hovorí o reorganizácii obecnej knižničnej rady „prítomný notár prečíta prípis okresného osvetového sboru v Kys. N. Meste č. 35/937 vo veci reorganizácií knižničných rád a žiada radu obce, aby podala príslušný návrh: Obecná rada jednohlasne uznáva doterajších činiteľov knižničnej rady za schopných a spôsobylých, prečo navrhuje, aby aj naďalej v tejto boli nasledovní členovia: 1./ Štefan Sípos, obv. notár, 2./ Jozef Králik, starosta obce, 3./ Koloman Horniš, št. učiteľ, 4./ Mária Adamková, št. učiteľka, 5./ Ignác Čuntala, starosta živn. spol., 6./Július Králik, št. učiteľ, 7./ Štefan Kubička, krajčír.“ Z uznesenia č. 36/1946 zo zasadnutia obecného zastupiteľstva MNV zo dňa 19.6.1946 je tiež známe, že vedením knižnice bol v roku 1946 poverený Ján Špála. Nahradil dovtedy pracujúceho knihovníka Rudolfa  Šľampu. V zápisnici rady z 2.10. 1950 je uvedené pod bodom G, že v krátkej dobe bude zlikvidované Okresné živnostenské spoločenstvo, a je preto potrebnú túto miestnosť zaisť pre obecnú knižnicu. To už bol knihovníkom Vojtech Dubravay. Knižnica vraj bola umiestnená na námestí v tmavej pivničnej, chladnej a nevykurovanej miestnosti. Často sa stávalo, že sprievodcami čitateľov boli aj myši.

Po Vojtechovi Dubravayovi prebrala v roku 1963 knižnicu Valéria Králiková asi v roku 1953 a viedla ju až do roku 1968. Ďalšími pracovníčkami boli Margita Kováčová, ktorá pracovala ako knihovníčka do roku 1964, Emília Šišková, ktorá nastúpila do knižnice v roku 1959 a pracovala v nej 28 rokov. V roku 1965 nastúpila do knižnica Anna Pošteková, ktorá sa už o tri roky stala vedúcou vtedy Mestskej ľudovej knižnice. Do dôchodku odišla začiatkom roku 2001, kedy bola do funkcie menovaná Mgr. Dušana Šinalová. Uznesením Mestského zastupiteľstva v Kysuckom Novom Meste, je knižnica od roku 1996 organizačnou zložkou Mesta Kysucké Nové Mesto a zároveň bola v tomto čase zrušená jej pobočka v Oškerde. Knižnica mala v 70. rokoch 20. storočia dve pobočky - Budatínska Lehota a Oškerda, v roku 1974 sa uvažovalo aj o zriadení pobočky v obci Radoľa, k čomu nakoniec nedošlo. Ďalšie pracovníčky, ktoré prispeli k rozvoju knižnice a knihovníctva sú: Vlasta Bugáňová (1970-2013), Štefánia Buková (1973-), Magdaléna Švaňová (1980-2012).

Knižnica sa niekoľkokrát sťahovala. Z pivničných priestorov boli knihy prevezené do prízemnej budovy na Námestí slobody č. 26 (dnes predajňa odevov). Ešte v roku 1968 v článku Štefany Bartošovej je uvedené: „Píše sa rok 1968. Jedna tmavá zatuchlá miestnosť, vchod priamo z ulice, knihy napadnuté plesňou, pach po myšiach. Tu kraľuje jeden a pol knihovníčky, toto prezentuje Mestskú ľudovú knižnicu v Kysuckom Novom Meste“. V roku 1970 sa kultúrnym stánkom stala historická budova č. 9 na Belanského ulici (vtedy Partizánskej), kde sídli knižnica až dodnes. Len v rokoch 1988 až 1995 bola budova rekonštruovaná a dočasným domov kníh sa stal dnešný Klub 75, teda dom č. 75 na Belanského ulici. Počas rekonštrukcie pribudli v budove aj umelecké diela slovenských výtvarníkov: keramická deliaca stena Ing. arch. Vladimíra Institorisa, kombinovaný reliéfny objekt ak. sochára Gustáva Švábika, reliéfy ak. sochára Mareka Žitňana s názvom Rieka Kysuca, drevené figúrky a obrazy Tatiany Žitňanovej.

Knižnica niekoľkokrát zmenila svoj názov. Do roku 1960 bol Okresná ľudová knižnica Kysucké Nové Mesto. Následne zmenila svoj názov na Mestská ľudová knižnica Kysucké Nové Mesto a patrila pod Okresný úrad v Čadci. Na začiatku 70. rokov 20. storočia nesie knižnica už svoj súčasný názov Mestská knižnica Kysucké Nové Mesto. V roku 1990 podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení bola knižnice delimitovaná z odboru kultúry Okresného národného výboru v Čadci pod nového zriaďovateľa Mesto Kysucké Nové Mesto. 

Čitáreň bola zriadená v knižnici až 3. apríla 1970. Samostatné oddelenie literatúry pre deti a mládež bolo slávnostne otvorené 22.11.1976.

Od roku 1996 využíva knižnica na spracovanie, evidovanie knižničných jednotiek informačný systém Libris. V roku 2005 začal systém Libris slúžiť aj na poskytovanie knižnično-informačných služieb. V roku 2011 bol zakúpený nový knižnično-informačný systém Clavius. Prvý prístup do siete Internetu bol uskutočnený v roku 2007 na jednom PC a o rok neskôr už na deviatich PC sprístupnených všetkým návštevníkom knižnice.

Počas rokov knihovníčky usporiadali aj množstvo podujatí:

 - výstavy drevorezu J. Panáka, betlehémov M. Bileša, výstavy fotografií z histórie mesta, výstavy diel amatérskych fotografov a výtvarníkov z Kysúc, výstavy k významným príležitostiam mesta, výstavy výtvarných prác detí a mládeže z Kysuckého Nového Mesta, výstavy strát a nálezov apod.,

 - besedy so spisovateľmi Š. Pártošovou, P. Horovom, V. Mináčom, J. Poničanom, L. Ballekom, J. Pappom, M. Krnom, V. Ferkom, P. Štrelingerom, J. Lenkom, D. Machalom, D. Mikolajom, J. Puškášom, P. Holkom, J. Beňom, A. Rakayom, J. Podmanickým, D. Nagyom, P. Krištúfekom, M. Grupačom, M. Palčiskom, J. Kusendom, J. Banášom, Ľ. Juríkom, G. Murínom, M. Jesenským, J. Marcom, M. Grznárovou, G. Futovou, T. Janovicom, R. Bratom, J. Navrátilom, Ľ. Dobrovodom, Ľ. Feldekom, M. Macháčovou, Z. Šulajovou, J. Šebestom, V. Vednrinským, K. Mikolášovou a ilustrátormi M. Cipárom, M. Kellenbergerom, M. Regitkom a inými regionálnymi a slovenskými osobnosťami,

 - besedy o knihách, kvízy pre žiakov a študentov, súťaže pre deti a mládež, zábavné popoludnia pre najmenších, slávnostný zápis prvákov (od roku 1982), prednesy poézie a prózy (Popoludnie básnika rodných Kysúc od roku 2007), posedenia pre dôchodcov, súťaže v literárnej a výtvarnej tvorbe, tvorivé dielne pre deti, divadelné predstavenia, kurzy práce na pc a internete pre starších, pokusy o slovenské rekordy, amnestiu poplatkov a množstvo kultúrno-spoločenských akcií.

Štatistika služieb v priebehu rokov

rok
počet výpožičiek
počet čitateľov
1953
3.856
463
1963
21.305
913
1973
55.033
1.740
1983
142.655
3.003
1993
68.646
2.472
2003
81.039
2.504
2013
68.529
2.168

Od roku 2003 sa knižnica začala zapájať do celoštátnych a regionálnych projektov. Získala podporu nielen z Ministerstva kultúry SR na nákup knižničného fondu a výpočtovej techniky (2004, 2005, 2006, 2007, 2009, 2010, 2012, 2013, 2014, 2015,), ale aj podporu pri tvorbe verejných prístupových bodov do globálnej siete Internet (2007), na elektronickú ochranu knižničného fondu (2008, 2009, 2015), na on-line katalóg (2009), vytvorenie webovej stránky (2011), na nové technické zariadenie (2010, 2012), na nové regále (2014, 2015), propagačný materiál (2014), bibliobox (2013), zapojenie sa do súborného kagalógu InfoGate (2015), na podporu pri zlepšovaní zručností detí a mládeže pomocou kníh z fondu Hodina deťom (2003), na rekonštrukciu knižnice (2005, 2013) a na Záhradu knihomoľov (2016) z Nadačného fondu Mobis pri Nadácii Pontis. Z verejených zdoroj projekty knižnice podporil Fond na podporu umenia: na nákup knižničného fondu (2016), na novú výpočtovú techniku (2016). Ďalšími celoslovenskými projektmi, ktorých sa knižnica zúčastnila sú Sto kníh Tatrabanky (2006), Noc s Andersenom (2006, 2007, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016), Kultúrne poukazy (2006, 2008 - 2016), Hľadá sa Dobšinský (2009), Najpočetnejší detský čitateľský maratón Čítajme si... (2009-2016), Do knižnice (2010, 2012, 2013), Zlatá rybka (2011, 2012), Jednu knihu ročne (knižnici) (2013-2016), Les ukrytý v knihe (2014 - 2016), Celé Slovensko číta deťom (2015, 2016).

Knižnica spolupracuje od začiatku svojej pôsobnosti s mnohými kultúrnymi, vzdelávacími a spoločenskými organizáciami: materské, základné a stredné školy celého mesta, Mestské kultúrno-športové stredisko KNM, Kysucká knižnica v Čadci (v minulosti experimentálna Okresná knižnica), Únia žien Slovenska, Spolok sv. Vojtecha, CVČ, ZUŠ a iné.

V roku 2009 získala Mestská knižnica ocenenie Literárny počin 2008.

application/pdf Zriadenie obecnej kniznice v KNM.pdf (230.8 kB)